Do Stredoafrickej republiky sa cestovatelia nehrnú a aj misijných projektov je tam málo. Dôvodom sú vojnové konflikty pretrvávajúce od roku 2012, hospodárska kríza, migrujúce obyvateľstvo a zatvorené školy.

Udalosti 17. novembra 1989 sa hlboko dotkli aj slovenských výtvarníkov. V nedeľu 19. novembra 1989 Rudo Sikora telefonoval Miroslavovi Cipárovi, že by sa mali stretnúť a poradiť sa, čo by mohli urobiť. V obývačke u Cipárovcov sa zišlo jedenásť mužov činu. Pripravili vyhlásenie a zorganizovali stretnutie v Umeleckej besede. Katolícke noviny sa s MIROSLAVOM CIPÁROM (84) porozprávali o nežnej revolúcii, ale aj o tom, prečo sa komunisti báli ilustrácií pre deti.

„Zmenilo sa všetko, v čo sme ani nedúfali,“ hovorí o spomienkach na november ´89 jeden z jeho aktérov, herec a recitátor Štefan Bučko (62). Na rozdiel od iných revolúcií, táto bola podľa neho výnimočná v tom, že bola nekrvavá. 

Pád komunistického režimu bola príležitosť začať odznova, vrátiť sa k duchovným a hodnotovým prameňom zdravej spoločnosti. Z počiatočného nadšenia zostalo príliš málo. Ideály, o ktoré sa snažili generácia našich rodičov, sme dali do zásuvky pekných spomienok. Posolstvo 17. novembra 1989 treba odovzdávať aj tým, ktorí ho nezažili. Má väčšiu kapacitu podieľať sa na zachovaní ľudskosti, slobody i vyznania našej viery pre budúcnosť, ako si myslíme.      

Láskavý vojak či pokorný biskup. Aj takto by sme mohli opísať osobnosť svätého Martina z Tours – patróna Bratislavskej arcidiecézy, ktorý žil vo 4. storočí.