Cintoríny sa posledné dni odeli do farieb. Od tých jesenných až po pestré fialové či modré. Niektorí volili prírodné materiály, iní stavili na veľkolepé umelé vence. Vieme však ako neživé ozdoby končia po ich doslúžení?

Stojíme na bratislavskej železničnej stanici a pred sebou máme ďalší pracovný deň. Tento však bude trochu iný, namiesto súčasnej bratislavskej redakcie ideme spoznávať miesta, v ktorých sa zrodili Katolícke noviny. Po takmer troch hodinách s istou dávkou napätia a zvedavosti prichádzame do Jozefova - budapeštianskej štvrte v centre mesta, kde sa všetko začalo. Ulicami maďarskej metropoly nás sprevádzajú dve Slovenky žijúce v Budapešti – kulturologička Anna Kováčová a predsedníčka slovenského spolku Identita Karola Klauszová. 

Určite sme počuli výrok: „Tento človek nikdy nedozreje“. O čom vypovedá? Najmä o neschopnosti samostatne a zodpovedne konať. V širšom zmysle slova rozlišujeme zrelosť  biologickú, emocionálnu, sociálnu a kognitívnu – poznávaciu. Je individuálnou veličinou, ktorá ponúka hodnotu primeraného vo vzťahu k požadovanému a očakávanému správaniu.  

Možno v čase Dušičiek zatúžiš viac sa modliť za svojich zosnulých či za duše v očistci všeobecne. Možno ti vtedy budú užitočné aj tieto meditácie k radostnému ružencu. 

Ahoj, kamaráti!

Október a zdá sa, že i babie leto sa pomaly končia.
A prichádza ďalšie krásne obdobie, Dobromilka. Mám ho veľmi rád.