Od minulého Adventu do konca septembra, keď si pripomenieme okrúhle 1600. výročie smrti sv. Hieronyma, slávime Rok Božieho slova. Prečo však práve Rok Božieho slova a nie napríklad Rok Svätého písma? Na prvý pohľad dve rovnaké skutočnosti, ktoré však neznamenajú úplne to isté.    

S príchodom letných dní sa v kalendári stretávame s „dvojitou dávkou“ svätcov, ktorí sú nám blízki svojím odkazom, hoci sú nám – aj navzájom – pomerne časovo vzdialení. Všetci tušíte, že ide o sv. Petra a Pavla, apoštolské kniežatá, a apoštolov Slovanov sv. Cyrila a Metoda. V tomto roku ich dokonca slávime v jednom týždni.

Niekto číta Sväté písmo ako hudbu – snaží sa mať z neho estetický zážitok. Iný si ho vychutnáva ako víno a dáva sa ním nadchnúť, ale iba na chvíľu. Ďalší čítajú Písmo podľa tém alebo v ňom sledujú vývoj Božieho zjavenia.  
 

V jednej moravskej farnosti majú večné svetlo priamo na dvierkach svätostánku. V tvare srdca bliká plameň červenooranžovej farby. Iniciátori pred spustením konzultovali s kardiológom otázku, ako rýchlo bije zamilované srdce.  Išlo im o nastavenie frekvencie a intenzity blikania. Svetlo tak v tomto kostole „bije“ podľa skutočného tlkotu milujúceho srdca. Vytrvalo bijú aj starostlivé otcovské srdcia dnešných oslávencov. Všetko najlepšie, otcovia!  

 

Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi nám pripomína skutočnú prítomnosť Spasiteľa sveta v Oltárnej sviatosti a ponúka nám reálnu Božiu blízkosť, aby nás posilňovala.