Spomienka svätého Mikuláša liturgicky patrí do Adventného obdobia. Bezpochyby upriamuje našu pozornosť na kresťanské čnosti solidárnosti a obetavosti pre druhých. Je to výzva aj do dnešných dní.

Nicejsko-carihradské vyznanie viery v kontexte prisľúbeného Mesiáša vyznáva: „Mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.“ Sväté písmo dosvedčuje, že Ježiš Kristus prišiel na svet, aby zachránil ľudí a oslobodil ich od hriechov. Už v Starom zákone zaznelo slovo proroka Izaiáša: „Sám (Boh) príde a spasí vás“ (Iz 35, 4).

Ježiš Kristus je prorok, kňaz a kráľ. Kráľovský úrad nám dáva nádej, že naše rodiny i celú spoločnosť a všetky jej problémy má v starostlivých rukách Kristus Kráľ, ktorý ako jediný svojou mocou môže zmeniť naše srdcia.

Ľudia sa nezriedka zaoberajú témou, čo nastane, ak sa skončí existencia našej zeme, aké vyhliadky má ľudstvo a kedy to vlastne môže prísť. Pán Ježiš nás však upozorňuje, že podstatnejšia je osobná pripravenosť na druhý príchod Božieho Syna.

Svätosť by nemala byť vzdialená ani človeku 21. storočia. Nie je rezervovaná len pre vybraných, ale usilovať o ňu by sme sa mali všetci. Každého z nás si Pán totiž vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske (porov. Ef 1, 4).