Aj keď som Pátra Pia nemala možnosť zažiť či osobne spoznať, z rozprávania a čítania o ňom viem, že je to osobnosť, ktorú si treba pripomínať.

Srdce Panny Márie prenikol sedmorý meč bolesti. Božia Matka však pretrpela nielen sedem bolestí, číslovka symbolizuje vrchovatú mieru utrpenia. Rovnako aj slovenský národ – jeho dejiny sú plné utrpenia a bolesti. Preto sa tak úprimne a oddane vinie k Sedembolestnej Panne Márii.

V mojej rodnej obci Skalité na Kysuciach je pri farskom kostole postavených sedem kaplniek s reliéfmi siedmich najväčších bolestí Panny Márie. Skaliťania postavili túto cestu Sedembolestnej počas druhej svetovej vojny z vďaky za oslobodenie obce spod poľskej okupácie (1938 – 1939). Sedem kaplniek je rozmiestnených do polkruhu okolo kostola ako symbolická náruč. Sedembolestná Panna Mária tak už viac než osemdesiat rokov objíma svojho Syna prítomného vo svätostánku.

Ján Pavol I. bol vyhlásený za blahoslaveného. Zaznieva otázka prečo. Veď to bol pápež, ktorý stál v čele Katolíckej cirkvi de facto mesiac, argumentujú niektorí. Povýšenie jeho osoby na oltár nesúvisí len s jeho pontifikátom, ale najmä so životom, ktorý Albino Luciani viedol do svojho zvolenia za pápeža. Proces jeho blahorečenia sa neviedol vo Vatikáne, ale v rodnej diecéze Jána Pavla I. (s. 5). Zaiste, to, že bol pápežom, pomohlo v začatí procesu.

Dejiny Katolíckej cirkvi v 20. storočí sú bohaté na svätcov, ktorí sedeli na Petrovom stolci. Najmä druhá polovica uplynulého storočia je výnimočná. Pápeži od Jána XXIII. cez Pavla VI. až po Jána Pavla II. sú dnes vyzdvihnutí k úcte oltára. A teraz k nim pribudol aj pápež Ján Pavol I., ktorého pontifikát trval iba 33 dní. Svätý Otec František ho 4. septembra vyhlásil za blahoslaveného.